Prvé 2 roky života

Valerijko sa narodil ako plánované bábetko, tehotenstvo prebiehalo viac-menej bez problémov až na počiatočné špinenie na ktoré som brala Duphaston (do 10tt) . Pôrod prebehol tiež bez problémov, apgar skóre 10-10-10. 3660gr, 51cm ,41tt.
Mal pomerne velkú hlavičku 36cm (vraj u autistov časté) my sme tomu nepripisovali význam.
V. bol v pôrodnici pomerne kludné bábetko, budil sa len na papanie, kojenie nám šlo, pekne priberal. Od narodenia si broukal aguu, agiii, hlavičku pekne držal už v pôrodnici. Nebol prehnane dráždivý, ani plačlivý.
Tešili sme sa, že máme zdravé bábetko, zvlášť, keď sme žial zažili priamo v pôrodnici 2 mamičky, ktoré šli domov bez bábetiek :(
V. nemal ani popôrodnú žltačku , vzhľadom na to, že sme mali krvnú inkontabilitu (ja Rh negatív, muž Rh pozitív) to bol skoro zázrak. Zato mal vyrážku po celom telíčku, vraj spôsobenú skorým odtokom plodovej vody.

Po príchode z pôrodnice sme sa tešili z dobrého bábetka. To trvalo 2 týždne, potom sa začal prejavovať, menej spať, občas spal za 24h len 9h to bolo zúfalé. Spať chodil veľmi neskoro, kľudne o pol noci, nedarilo sa nám vybudovať žiaden režim. Uspávali sme ho úmorným skákaním na fit-lopte, občas aj 3h kým zaspal.

V 6 týždňoch sa na nás začal usmievať, rozprával si slabiky, neskôr okolo 4m cielene chytal hračky, hral sa s nožičkami, mal rád plyšové tváre, hračky s tvárami. Nevykazoval žiadne známky autizmu. Až na jediný- veľmi sa smial vždy na konci filmu titulkom, dokonca sa smial aj vopred, akýmsi pre mňa dodnes nezisteným spôsobom vedel, že tie titulky na konci filmu budú.
V 4m sa mi ho podarilo naučiť samého zaspávať pri hudbe. Často sa v noci budil a vyžadoval kojenie (až do 18m)

Jeho motorický vývoj bol veľmi popredu v 5m sa húpal na kolienkach, v 6m si sám sadol, v 7 sa naraz postavil aj rozliezol. V 8 m stále bez opory a v 9m nie chodil, ale priam behal. Boli sme hrdí rodičia :)
Aj pani Mudr. pediatrička nevidela na ňom nič nezvyčajné až na to, že bol podla jej slov veľmi šikovný. :)

Po začiatku príkrmov nastali krušné časy, bol veľmi výberový v jedle, nechcel jesť takmer nič v roku mal len 8,5kg. Skúšali sme všetko možné, variť mu aj sme kupovali, keď nestačil náš výber jazdili sme do rakúska.Pomerne neskoro mu začali rásť zúbky, takže dlho jedol len kašovitú stravu.Jediná cesta ako do neho niečo dostať bolo pustiť mu reklamy (ktoré miluje dodnes) a nenápadne do neho natlačiť pár lyžičiek jedla. Inak vrieskal len tú lyžičku zbadal :(

Po očkovaniach hexa vakcínou sa vždy jeho stav prudko zhoršil, začal byť "mimo" prestal mať očný kontakt, plakal bez príčiny, ale úplne strašne, celé stehno mu opuchlo :(

Čo bolo zarážajúce, tak nemal rád, keď sa mu niekto venoval v zmysle ukazovania si v knižke, pomenúvanie vecí, ukazovanie na veci, hral sa rád osamote, skúmal predmety, mal rád zvukové hračky, svetielka.
V tomto veku neukazoval,na meno reagoval ale neskôr reagovať prestal. Očný kontakt veľmi výberový len keď chcel on.
Bolo to ťažké obdobie, ľudia nám dávali dobre mienené rady, že sa mu musíme viac venovať, mne bolo do plaču pretože to odmietal.Doniesla som knižku? S revom ju zahodil a utekal preč, nútením do spoločného hrania som trápila vlastné dieťa!! Chodili sme aj do materského centra,tam ho to bavilo 3x viac tam už nechcel a celý čas ma ťahal za ruku preč a poplakával. (neskôr aj zúril)
Výrazná bola jeho aktivita, liezol po výškach, po nábytku, nepoznal nebezpečenstvo, občas mal záchvaty bezdôvodného smiechu, točil sa dokola a nepríčetne sa smial.  Ochutnával "nejedlé" veci, všetko sme museli mať poschovávané po výškach. Miloval mobily, akúkoľvek elektroniku, vodičku prelievať.
Do roka sme s ním absolvovali dve pseudodovolenky, dovolenkami by som celodennú starostlivosť o hyperaktívne dojča zrovna nenazvala. On to ale zvládal dobre, nevadilo mu spať mimo dom, hlavne že bola na blízku mama s mliečkom a kazeták s krylom pri ktorom v tej dobe zaspával :)
V 18m sme riskli egypt, V. nemal žiaden problém, šantil v bazéne, občas aj v mori. Zvládol aj let lietadlom. Na tejto dovolenke sa nám pokazil nácvik na nočník, doma bol od 11m naučený po obednom spánku cikať do nočníka, tu sa to odbúralo, po návrate ho bojkotoval.

 Emočne bol na tom vždy dobre, cudzích ludí rozlišoval, prebehlo u neho obdobie separačnej krízy, na ludí sa usmieval, mal rád fyzický kontakt,nevadili mu zmeny, preto nás nenapadlo slovko AUTIZMUS...

S tým, že nerozpráva sme sa nezaťažovali žil v bilingválnom prostredí a tieto deti obvykle začínajú rozprávať neskôr. No okolo 18m mi začalo byť divné, že nespolupracuje, že sa mu nedá nijak venovať, že ho nezaujíma čo robíme my, nezapája sa do bežných denných činností. Mal síce obdobie kedy napr aj dával pá pá ale potom úplne prestal a vôbec zrazu nechápal, čo od neho chceme.
Keď bol v tomto veku, hra nebola výrazne odlišná od rovesníkov, staval si lego, jazdil s autíčkami, občas po nás aj imitoval upratovanie a pod. Zvláštne bolo zoraďovanie predmetov do rád (v tomto veku to rady robia aj zdravé deti)
Tak isto rôzne vzorce, stavby robil z čohokoľvek. Vtedy sme to pripisovali veľkej kreativite...
Žial jeho hra na tejto úrovni zostala a v mnohom ešte klesla..
Vtedy mi náhodne dala kamarátka Paffi z netu odkaz na stránky macešky z rodiny.cz má v pestúnskej opatere autistické dievčatko keď o nej písala, tak mi prišla veľmi podobná nášmu Valerijkovi. To ma donútilo nájsť odborníkov z DIC Trnava, ktorí nás pomerne skoro (dnes to trvá dlhšie) zobrali na diagnostiku.

Všetci čo nás poznali sa nás snažili utešovať, že to nič nebude max oneskorený vývoj reči, dysfázia. Aj pani doktorka nás ukľudňovala, že nech sa nenecháme rozhodiť informáciami z internetu. O to väčší bol pre nás šok, keď sme sa v 2,5 roku dozvedeli záver "detský autizmus"