Extrémne obsedantné záujmy

Sem skúsim popísať, aké všelijaké obdobíčka sme už s V. mali :)
1. Vlajkové obdobie, miloval ich v každej podobe, takže sme doma mali a ešte stále máme :) ozdoby na párty vlajočkové (miloval si to zapichovať do plastelíny) , spoločenskú hru "vlajky sveta" zamiloval sa do obalu, odmietal ju pustiť v obchode, tak mu ju ocko kúpil :) , po ulici sme nemohli prejsť okolo vlajok bez povšimnutia, zbadal ich aj na konci ulice a vliekol nás krížom cez cestu, potom ich obdivoval :) už som aj našla stránku kde sa dajú kúpiť klasické vlajky, ale toto obdobie ho už prešlo a vlajky ho nechávajú chladným :)

2. Dopravné značky-toto ešte čiastočne pretrváva, ale je to skôr taký normálny záujem, nie obsesia. Vždy miloval cestu autom po meste, netušili sme prečo, no potom nám začal behať ku každej značke, zvlášť miloval také tie dočasné, nízke, ktoré si mohol obchytať. Od ocka dostal značky tak pol metra vysoké, zohnal mu ich cez mimibazár :), mali sme rôzne hračkárske sady značiek, kúpila som mu aj omalovánky so značkami že v ňom prebudím záujem o túto činnosť (nestalo sa :) Tu je pexeso, ktoré si takto sám naaranžoval :)

3.Aby som nezabudla písmená a čísla!! To bola celkom slušná obsesia z ktorej sme sa tešili. Začalo to okolo roku a pol, miloval mangetky s písmenkami, časpisy v TV titulky tým sa smial už ako 4 mesačný, vyvrcholilo to okolo 4 rokov, kedy si z nich začal skladať slová len tak sám, bez predlohy, dokonca aj anglické, web stránky, názvy relácii v tv. Bohužial ako to prišlo, tak to odišlo, ako všetky naše obsesie.Týmto skladaním sme krásne mali možnosť nahliadnuť do jeho hlavinky, čo vníma, ako premýšla, škoda, že nám túto cestu zatvoril..

4. Ďalšie pekné obdobíčko boli značky aut. Fascinovali ho havne tie reálne, takže sme zopár aut poumývali ručičkami :) Naštastie nám nikto nevynadal, dokonca jeden pán mu povedal, nech si logo auta kľudne zoberie :) Jedno "škoda" sme dokonca aj našli na zemi, to bolo radosti!!!Takto si zložil znak mitsubishi

5.Dalšie obdobie bolo CD a DVD, najprv to začalo ligotavými CD a skončilo to pri obaloch plných lôg. Neviete si predstaviť moju radosť, keď som raz v koši na papier pred domom našla asi 50 kusov obalov :) vylovila som ich všetky a 3 dni nevedela o tom že mám dieťa :) Toľko radosti malého autíka.. Problémom tejto doby bolo prejsť okolo videopožičovne a že ich tu máme!! Neomylne nás tam ťahal a obdivoval (občas si chcel aj odniesť domov) obaly.

6.Potom sme tu mali obdobie penazí. To miloval mince, papierové peniaze (občas sa mu podarilo nejaké ukoristiť a my sme tŕpli aby neroztrol takú 50 eurovku, vytrhnúť z ruky sa mu to nedalo...., báli sme sa, že niekedy niekomu niekde niečo "šlohne" ako to potom budeme vysvetlovať :) , k tomuto obdobiu patrili bankomaty, taktiež sme bez revu nemohli prejsť okolo, dokonca v tejto dobe používal slovo "aba" lebo babka mu vždy hovorila že a bude tam "aj banka" on si to nejak spojil do "aba" to boli bankomaty a pod.

7.Obdobie obchodov a letákov. Miloval letáky, často ich "čítal" zabavil sa tým hodiny, to isté časopisy, logá ho bavia doteraz, ale už sofistikovanejšie používame youtube, tam má celé reklamy, printy sú už málo zaujímavé :) Celkovo akékoľvek reklamy aj v TV miloval od malinka, mal pri nich záchvaty smiechu.


8. Kresliace obdobie- Začalo okolo roka, najprv magnetickou tabulkou a končilo pomalovanými stenami, sedačkou , nábytkom :) naneštastie ho to prešlo a aj napriek tomu, že vtedy bol grafomotoricky napred, momentálne sa tvári, že nevie ani pero do ruky chytiť :((

9. Doprava-autíčka, lietadlá toto bolo ale také v medziach normy :), sem by som zaradila aj celkovo techniku, tlačítka, mobily :)

10. Plastelína-ešte pretrváva, pchá ju úplne všade, najlepšie do flaše s úzkym otvorom a potom ma núti ju odtial dolovať :))

11.Voda, vodenka tú miluje od malička až doteraz, pravidelne s prvými teplými dňami sa obsesia prebúdza v plnej sile, keby mohol, tak celé dni vkuse LEN prelieva vodu. Žial ho neuspokojí len nejaká nádoba s vodou, kde si môže vkľude prelievať, ale miluje tú vodu odpúštať do kanála, vylievať. A to naozaj nejde :( takže dosť bojujeme, keď si vodičku vypustí tak je "hotovo" a ide z vane. Keď nemá prístup k vode, tak hlavička rafinovaná si prelieva alebo horšie prepľúva čajík, a ešte lepšie, keď nemá ani ten, tak si naciká napr. do kelímku od plastelíny a ide si prelievať to. "výborné" bolo aj obdobie, kedy skúmal, čo voda spraví na akom povrchu, takže sme mali pooblievané a obcikané rôzne povrchy od zeme po puzzle až postele. A to bol už hodne dlho bez plienok, robil to zámerne aby vyskúmal kam a ako tá "vodička" mizne.

13. Stavebnice-to bol neškodný a podporovaný záujem, legá sme mali rôzne, zaujímali ho ale len kocky, z tých docela staval

14. A aby som nezabudla na tvary!!! to sme prešli hádam všetkými, mal obdobie, že všade hľadal napr. trojuholníky, potom kosoštvorce, prikladal mi napr. dopravnú značku hlavná cesta na lemy schodov, ktoré mali tento tvar, kachličky na zemi :) V 5 rokoch nemal na torte obrázok spidermana, ale geometrické tvary :)
tu mal zrovna krížikové obdobie :))

15. momentálne u nás okrem vodičky , plastelínky a logušiek "fičia" hlavne zvukové hračky, takže sme vytiahli tie, ktoré ho bavili v roku a veselo vyhrávame :) no tento krát sa mi zdá, že hodne experimentuje s tými zvukmi. Akoby ich "mixuje" a naivná mama stále dúfa, žeby to mohlo byť nejaké predrečové obdobie a reč by nám predsa len ešte mohla naskočiť :(

16. A aby som nezabudla puzzle!!! Tie ho dlho nebavili, nevedel ich, potom ako sa ich naučil (okolo 3,5 roka) tak do pol roka bol z 12 dielnych na 50. Dokonca ich zvládal skladať aj rubom, len na základe tvarov výrezov nie obrázkov. Puzzle ho baví dodnes a tak isto sa mu obnovil záujem o vkladačky s akými sa hrajú 3 ročné deti, ale nevadí, máme radosť keď sa nimi chvíľku zabaví.


Kupodivu obsesiu točiacimi sa predmetmi, takú častú u autíkov sme zatial nemali.

Uvidíme čím nás chlapček ešte prekvapí :)

Zubár po druhý krát

Po mojom počiatočom nadšení, ako sme to zvládli u zubára, žial na druhý deň, vypadla chudákovi V. plomba. To už ma chytala značná panika, nažhavila som google :) , našla všetko možné o typoch plomb , založila diskusiu na baby-cafe, písala do poradne zubára, vypísala si kontakty a hneď v pondelok som začala konať. Dozvedela som sa, že na mliečne zuby sa dá použiť aj skloinomérová plomba, že si nevyžaduje úplnú spoluprácu a bola som odhodlaná nájsť zubára, ktorý nám to urobí. Prvá zástavka bola na stredisku, kde som si vyšlapala na 4 poschodie aby som zistila, že ordinujú ten deň od 11,00 nebolo ešte ani 10 a usúdila som, že niesť na to 4 poschodie vreštiaceho Valerijka výhra nebude..
Ďalšia moja zástavka viedla do dalšieho súkromného centra, je to hneď vedľa ihriska, kam V. rád chodí. Opísala som svoju požiadavku na recepcii, odhodlaná, dostať sa k Mudr. a pokecať s nou. Opäť som sa dozvedela, že takéto deti nerobia, že len dobrovoľne spolupracujúce, že kovový prst nemajú a asi to nepôjde. Naštastie pani Dr. ma ubezpečila,že kovový prst majú, skloionomér robia, no nezaručuje mi, že sa mu to podarí spraviť. Dala nám termín hneď na další deň, bola veľmi svedomitá a milá.
Tak sme dnes ráno dorazili o niečo skôr, schodami som ho musela vyniesť, ale nekričal veľmi, nevedel chudák kam ideme. V čakárni aj vďaka PC celkom pekne čakal, aj sa usmieval. No do ordinácie, to už začalo, najprv sme mu dovolili prelievať vodu, chceli mu pustiť rozprávku, ale tá jeho nezaujímala. Vzpínal sa a jačal. Pani dr po obhliadke skonštatovala, že to nemá dobré vyvŕtané !!! a muselo sa vŕtať znova. Mne sa to už doma zdalo, že to tam má hnedé ako kaz. V. reval strašne a strašne sa vzpínal, mám svalovicu na celých stehnách od toho ako som mu nohami držala nohy. Občas sa vyšklbol, niekoho kopol, alebo chytil dr. ruku. No bolo to náročné pre všetkých :( nakoniec sa to zadarilo, ale za ideálnych podmienok to nebolo, takže nemáme záruku, že to tam vydrží (zatial drží tuk tuk) má to spravené pekne, hodinku si tam dával síce jazyk, ale už mu to nevadí-nerobí to a je výrazne spokojnejší. Kaz to bol už docela velký, šíril sa rýchlo, dobre , že sme to riešili, evidentne ho už bolel.
Ja som čakala, že to bude des, ale že až takto sa bude brániť nie. Neviem či ho ešte niekedy dostanem k zubárovi.
Pani dr. sa snažila, zlatá bola, ale je mi jej lúto, asi po zážitku s nami už podobné dieťa nevezme, aj keď povedala, že keby sa nám to nezdalo, alebo to vypadlo, tak máme prísť, spraví nám to ako reklamáciu.
V plakal ešte kým som platila a musel čakať, ale už na schodoch sa usmieval, zlatíčko moje šikovné!!
Škoda, že vonku lialo ako z krhly, takže motivácia v podobe krhličiek a prelievania na námestí ostala nenaplnená. .:(
Tak sme ho aspoň odviezli do škôlky, kam sa teší a rozptýli sa a my sme vyrazili "doraziť sa" do baumaxu,
Dala som si záväzok a čistím mu zuby po každej sladkosti, krásne si to nechá pozrieť vyčistiť, je to šikulka!

Návšteva u zubára

U Valerijka bol vždy problém so starostlivosťou o zúbky, neznášal ich čistenie, takže v rannom detstve sme umývanie flákali a spoliehali sa, že má zúbky po ockovi, ktorí do dospelosti nemal žiadne kazíky.
Keď mal 2 roky zodpovedne sme šli k môjmu zubárovi aby mu pozrel zúbky, Zbežne pozrel a povedal, nech prídeme, keď bude spolupracovať. Hm nenastalo to dodnes.

V poslednej dobe si už zúbky nechal čistiť pekne a aj dlhšie ako pár sekúnd, spôsobila to zubná pasta Colgate herbal pre dospelých, detské pasty všetky neznáša, elmex gel nemôže lebo nevie prehĺtať a reve akoby sme ho vraždili (znecitluvuje).

Nikdy som si u neho kazy nevšimla, až nedávno bol často agresívny, búchal si hlavičku, tak ma napadlo dôkladne skuknúť zúbky.A našla som ho tam!! Medzi spodnou 4-5 medzizubný kaz.

Nastalo obdobie paniky a zháňania info čo sa s tým dá robiť. Dozvedela som sa, že dnes už je možnosť ošetrenia ozónom bezbolestné, laserom tiež bezbolestné, injekcia priamo do koreňa, ktorá tiež nebolí, celková anestéza pri ktorej sa ide v ten deň domov.
Tak som si našla zariadenie kde takmer všetko (až na anestézu) vybavenie majú.
Zavolala som, objednala nás , vysvetlila situáciu, že je autista, nespolupracuje..
2 týždne som ho napriek porozumeniu na úrovni ročného dieťaťa pripravovala. Kontrolovala som zúbky, šla mu na ne detskými vŕtačkami a zrkadielkami :) naučil sa že kontrolujeme zúbky, smial sa tomu.

Deň moc dobre nezačal, pretože vstával o 5,00 a ja s ním. Snažila som sa mu vo všetkom vyhovieť aby som ho moc "nerozhodila". Prišli sme na kliniku, odmietal tam vstúpiť (má strach z neznámych priestorov) vtiahli sme ho dnu, posadili, recepčné doniesli hračky, ja som vytiahla laptop. Prišli sme troška skôr tak sme cca 10 minút čakali, čo je na nášho V. mega výkon, laptop zabral super!!
Potom sme šli dnu do ordinácie to plakal, bál sa, musela som ho odniesť.
Keď ho zbadala Dr. povedala len "no zbohom, kto ho bude držať?" asi všetci :))

Vysvetlila mi možnosti, ozón, laser si vyžaduje spoluprácu, musí vydržať mať otvorenú pusinku..
Fluoridáciu neodporúča, štípe to a mohlo by mu to poškodiť trvalé zúbky, ktoré sú už v ďasienkach.
Vraj najrýchlejšie je to bez umŕtvenia vyvŕtať, umŕtvenie bolí tiež a gely znecitlivujúce zase stŕpnu pusinku.
Nasadila si kovový prst, ja som ho mala na kolenách, nohami držala jeho nohy a rukami ruky, sestričky hlavu. Plakal, ale moc sa nebránil. Plakal skôr z toho držania. Nemám pocit, žeby ho to bolelo, pri strihaní vlasov vystrája viac . Trvalo to celé asi 10 sekúnd, dali mu tam len provizórnu blombu, môže vypadnúť, vtedy sa to musí robiť nanovo, ale klasická blomba si vyžaduje spoluprácu, dlho tvrdne :(
Tak isto trhanie je vraj náročné, stoličky majú veľké korene, musí sa umŕtvovať, čakať kým to zaberie..

Šikulka za odmenu dostal pokreslený balón a mohol sledovať ako odteká vodička do odtoku, to ho fascinovalo, tak, že reval keď sme mali odísť :)) takto silná motivácia je pre neho vodička. Odtiaľ si odniesol helikoptéru a v aute ho čakali hračky za odmenu a ešte aj kúpalisko. Stále sme ho chválili. Prakticky okamžite ako mal ten zub hotový prestal plakať. Dokonca si na konci nechal bez kovového prstu dobrovoľne skontrolovať ostatné zúbky.
Hádam nám plomba vydrží čo najdlhšie a vekom bude aj spolupráca lepšia!
Som na neho veľmi pyšná ako to krásne zvládol a vďačná zubárke, že ho bola ochotná zobrať aj napriek tomu, že patrí ku komplikovaným detičkám!!

Diagnóza a čo ďalej?

Po dozvedení sa diagnózy som začala intenzívne hľadať info, hlavne na nete ale aj v tlačenej podobe. Veľmi mi pomáhali maminky z diskusií poruchy komunikácie a blogu carllita (v odkazoch) . Navzájom sme sa podporovali, radili si. Ako prvé sme zrušili bilingvalitu (tú už pred dozvedením sa diagnózy) . Dieťa ktoré má výrazné problémy s porozumením reči sme nechceli zaťažovať ešte druhým jazykom. Po tom čo sme začali hovoriť obaja slovensky a zjednodušene (max jednoslovné pokyny) tak sa zlepšil očný kontakt, reagovanie na meno a jednoduché pokyny. (dovtedy nás syn ignoroval) Komunikoval len keď niečo on sám chcel, potreboval dovedením za ruku a ukazovaním našou rukou na daný predmet. Prípadne to ešte posilnil jačaním, plačom, vztekom.Snažili sme sa používať všetky komunikačné stratégie z knihy o detskej reči na V ale akosi nefungovali..


V tej dobe sme začali dochádzať na terapie (okolo 2,5 roka) no V. nebol ešte absolútne zrelý na tento typ práce. Nechápal prečo má sedieť za stolíkom, nerozumel reči , pokynom, čo sa od neho chce, celý čas preplakal, prezúril. Vraj sa to zlomí.... nezlomilo, akurát začal byť agresívny, kúsať nás..
Po dlhšej pauze kedy sme nemohli chodiť na terapie sme dostali doporučenie na pani Mgr. Okenicovú , tam sa to prelomilo jej citlivý a pozvolný prístup (ale zároven dôsledný a pevný) začal prinášať ovocie. Tu neplakal ani raz a hodne sa toho naučil. Pochopil princíp priradenia obrázku k obrázku a to mu otvorilo obzory, začal skladať puzzle, veľmi rýchlo hádam v priebehu 3 mesiacov poskočil z 12 dielnych na 50 dielne. Skladal ich aj reverzne, rubom..
Začal skladať slová z písmen, niekde vonku zbadal názov, logo a doma to skladal sám od seba. (foto na Facebooku v odkazoch fotogaléria)
Bohužial toto obdobie trvalo asi rok a vymizlo (hádam sa ešte obnoví :)
Nebolo dňa v rozmedzí 4-5 rokov kedy by nás niečím neprekvapoval, staval rôzne stavby, krásne vzory.
Okolo 4 rokov sme začali s VOKS (výmenný obrázkový komunikačný systém) princíp je v tom, že dieťa ak niečo chce, musí doniesť kartičku, foto, daného predmetu. Pomerne rýchlo to pochopil a bol rád, že sa vie dorozumieť. (autori metódy uvádazajú že velká väčšina detí sa rozhovorí keď aktívne používa od 30-100 VOKS obrázkov. Taktiež sme začali používať štruktúrované zošity , tie mu idú a rozvijajú ho. Ja som sa musela naučiť vyrábať rôzne pomôcky, laminovať, hrebenovať :)
Autistické dieťa naučí každého kreativite.
VOKS používajú aj v škôlke kam V. chodí tam aj pekne nabehol na denný režim, máme už aj doma vyrobený ale zatial aktívne nepoužívame. Dosť sa nám osvedčil výberový katalóg. Používa sa buď vo volnom čase, dieťa tam môže mať napr. foto oblúbených hračiek , alebo celkovo na činnosti. Keď napr. dieťa celý deň chce len sedieť na PC, tak sa mu tam dá napr. 4x PC keď ide raz tak kartička sa odoberie, keď si minie všetky , tak si musí vybrať inú aktivitu z katalógu. Toto pomerne rýchlo pochopil a rešpektoval.
Momentálne Valerijko používa len občas nejaké slovo, občas aj účelne, dosť si žvatlá, ale aktívne nerozpráva. Naučil sa zopár giest, pracujeme hlavne na porozumení a dúfame, žeby tá reč ešte mohla naskočiť.

Kreatívna tvorba Valerijka

http://www.facebook.com/album.php?aid=29268&id=1597211907&l=dff82a560c
http://www.facebook.com/album.php?aid=13878&id=1597211907&l=37d7bb24d5
http://www.facebook.com/album.php?aid=10709&id=1597211907&l=45a3c81213
http://www.facebook.com/album.php?aid=9330&id=1597211907&l=a5dfe94a12 

http://www.facebook.com/album.php?aid=9327&id=1597211907&l=3ca962c59a

Prvé 2 roky života

Valerijko sa narodil ako plánované bábetko, tehotenstvo prebiehalo viac-menej bez problémov až na počiatočné špinenie na ktoré som brala Duphaston (do 10tt) . Pôrod prebehol tiež bez problémov, apgar skóre 10-10-10. 3660gr, 51cm ,41tt.
Mal pomerne velkú hlavičku 36cm (vraj u autistov časté) my sme tomu nepripisovali význam.
V. bol v pôrodnici pomerne kludné bábetko, budil sa len na papanie, kojenie nám šlo, pekne priberal. Od narodenia si broukal aguu, agiii, hlavičku pekne držal už v pôrodnici. Nebol prehnane dráždivý, ani plačlivý.
Tešili sme sa, že máme zdravé bábetko, zvlášť, keď sme žial zažili priamo v pôrodnici 2 mamičky, ktoré šli domov bez bábetiek :(
V. nemal ani popôrodnú žltačku , vzhľadom na to, že sme mali krvnú inkontabilitu (ja Rh negatív, muž Rh pozitív) to bol skoro zázrak. Zato mal vyrážku po celom telíčku, vraj spôsobenú skorým odtokom plodovej vody.

Po príchode z pôrodnice sme sa tešili z dobrého bábetka. To trvalo 2 týždne, potom sa začal prejavovať, menej spať, občas spal za 24h len 9h to bolo zúfalé. Spať chodil veľmi neskoro, kľudne o pol noci, nedarilo sa nám vybudovať žiaden režim. Uspávali sme ho úmorným skákaním na fit-lopte, občas aj 3h kým zaspal.

V 6 týždňoch sa na nás začal usmievať, rozprával si slabiky, neskôr okolo 4m cielene chytal hračky, hral sa s nožičkami, mal rád plyšové tváre, hračky s tvárami. Nevykazoval žiadne známky autizmu. Až na jediný- veľmi sa smial vždy na konci filmu titulkom, dokonca sa smial aj vopred, akýmsi pre mňa dodnes nezisteným spôsobom vedel, že tie titulky na konci filmu budú.
V 4m sa mi ho podarilo naučiť samého zaspávať pri hudbe. Často sa v noci budil a vyžadoval kojenie (až do 18m)

Jeho motorický vývoj bol veľmi popredu v 5m sa húpal na kolienkach, v 6m si sám sadol, v 7 sa naraz postavil aj rozliezol. V 8 m stále bez opory a v 9m nie chodil, ale priam behal. Boli sme hrdí rodičia :)
Aj pani Mudr. pediatrička nevidela na ňom nič nezvyčajné až na to, že bol podla jej slov veľmi šikovný. :)

Po začiatku príkrmov nastali krušné časy, bol veľmi výberový v jedle, nechcel jesť takmer nič v roku mal len 8,5kg. Skúšali sme všetko možné, variť mu aj sme kupovali, keď nestačil náš výber jazdili sme do rakúska.Pomerne neskoro mu začali rásť zúbky, takže dlho jedol len kašovitú stravu.Jediná cesta ako do neho niečo dostať bolo pustiť mu reklamy (ktoré miluje dodnes) a nenápadne do neho natlačiť pár lyžičiek jedla. Inak vrieskal len tú lyžičku zbadal :(

Po očkovaniach hexa vakcínou sa vždy jeho stav prudko zhoršil, začal byť "mimo" prestal mať očný kontakt, plakal bez príčiny, ale úplne strašne, celé stehno mu opuchlo :(

Čo bolo zarážajúce, tak nemal rád, keď sa mu niekto venoval v zmysle ukazovania si v knižke, pomenúvanie vecí, ukazovanie na veci, hral sa rád osamote, skúmal predmety, mal rád zvukové hračky, svetielka.
V tomto veku neukazoval,na meno reagoval ale neskôr reagovať prestal. Očný kontakt veľmi výberový len keď chcel on.
Bolo to ťažké obdobie, ľudia nám dávali dobre mienené rady, že sa mu musíme viac venovať, mne bolo do plaču pretože to odmietal.Doniesla som knižku? S revom ju zahodil a utekal preč, nútením do spoločného hrania som trápila vlastné dieťa!! Chodili sme aj do materského centra,tam ho to bavilo 3x viac tam už nechcel a celý čas ma ťahal za ruku preč a poplakával. (neskôr aj zúril)
Výrazná bola jeho aktivita, liezol po výškach, po nábytku, nepoznal nebezpečenstvo, občas mal záchvaty bezdôvodného smiechu, točil sa dokola a nepríčetne sa smial.  Ochutnával "nejedlé" veci, všetko sme museli mať poschovávané po výškach. Miloval mobily, akúkoľvek elektroniku, vodičku prelievať.
Do roka sme s ním absolvovali dve pseudodovolenky, dovolenkami by som celodennú starostlivosť o hyperaktívne dojča zrovna nenazvala. On to ale zvládal dobre, nevadilo mu spať mimo dom, hlavne že bola na blízku mama s mliečkom a kazeták s krylom pri ktorom v tej dobe zaspával :)
V 18m sme riskli egypt, V. nemal žiaden problém, šantil v bazéne, občas aj v mori. Zvládol aj let lietadlom. Na tejto dovolenke sa nám pokazil nácvik na nočník, doma bol od 11m naučený po obednom spánku cikať do nočníka, tu sa to odbúralo, po návrate ho bojkotoval.

 Emočne bol na tom vždy dobre, cudzích ludí rozlišoval, prebehlo u neho obdobie separačnej krízy, na ludí sa usmieval, mal rád fyzický kontakt,nevadili mu zmeny, preto nás nenapadlo slovko AUTIZMUS...

S tým, že nerozpráva sme sa nezaťažovali žil v bilingválnom prostredí a tieto deti obvykle začínajú rozprávať neskôr. No okolo 18m mi začalo byť divné, že nespolupracuje, že sa mu nedá nijak venovať, že ho nezaujíma čo robíme my, nezapája sa do bežných denných činností. Mal síce obdobie kedy napr aj dával pá pá ale potom úplne prestal a vôbec zrazu nechápal, čo od neho chceme.
Keď bol v tomto veku, hra nebola výrazne odlišná od rovesníkov, staval si lego, jazdil s autíčkami, občas po nás aj imitoval upratovanie a pod. Zvláštne bolo zoraďovanie predmetov do rád (v tomto veku to rady robia aj zdravé deti)
Tak isto rôzne vzorce, stavby robil z čohokoľvek. Vtedy sme to pripisovali veľkej kreativite...
Žial jeho hra na tejto úrovni zostala a v mnohom ešte klesla..
Vtedy mi náhodne dala kamarátka Paffi z netu odkaz na stránky macešky z rodiny.cz má v pestúnskej opatere autistické dievčatko keď o nej písala, tak mi prišla veľmi podobná nášmu Valerijkovi. To ma donútilo nájsť odborníkov z DIC Trnava, ktorí nás pomerne skoro (dnes to trvá dlhšie) zobrali na diagnostiku.

Všetci čo nás poznali sa nás snažili utešovať, že to nič nebude max oneskorený vývoj reči, dysfázia. Aj pani doktorka nás ukľudňovala, že nech sa nenecháme rozhodiť informáciami z internetu. O to väčší bol pre nás šok, keď sme sa v 2,5 roku dozvedeli záver "detský autizmus"

FOTOALBUM