Po mojom počiatočom nadšení, ako sme to zvládli u zubára, žial na druhý deň, vypadla chudákovi V. plomba. To už ma chytala značná panika, nažhavila som google :) , našla všetko možné o typoch plomb , založila diskusiu na baby-cafe, písala do poradne zubára, vypísala si kontakty a hneď v pondelok som začala konať. Dozvedela som sa, že na mliečne zuby sa dá použiť aj skloinomérová plomba, že si nevyžaduje úplnú spoluprácu a bola som odhodlaná nájsť zubára, ktorý nám to urobí. Prvá zástavka bola na stredisku, kde som si vyšlapala na 4 poschodie aby som zistila, že ordinujú ten deň od 11,00 nebolo ešte ani 10 a usúdila som, že niesť na to 4 poschodie vreštiaceho Valerijka výhra nebude..
Ďalšia moja zástavka viedla do dalšieho súkromného centra, je to hneď vedľa ihriska, kam V. rád chodí. Opísala som svoju požiadavku na recepcii, odhodlaná, dostať sa k Mudr. a pokecať s nou. Opäť som sa dozvedela, že takéto deti nerobia, že len dobrovoľne spolupracujúce, že kovový prst nemajú a asi to nepôjde. Naštastie pani Dr. ma ubezpečila,že kovový prst majú, skloionomér robia, no nezaručuje mi, že sa mu to podarí spraviť. Dala nám termín hneď na další deň, bola veľmi svedomitá a milá.
Tak sme dnes ráno dorazili o niečo skôr, schodami som ho musela vyniesť, ale nekričal veľmi, nevedel chudák kam ideme. V čakárni aj vďaka PC celkom pekne čakal, aj sa usmieval. No do ordinácie, to už začalo, najprv sme mu dovolili prelievať vodu, chceli mu pustiť rozprávku, ale tá jeho nezaujímala. Vzpínal sa a jačal. Pani dr po obhliadke skonštatovala, že to nemá dobré vyvŕtané !!! a muselo sa vŕtať znova. Mne sa to už doma zdalo, že to tam má hnedé ako kaz. V. reval strašne a strašne sa vzpínal, mám svalovicu na celých stehnách od toho ako som mu nohami držala nohy. Občas sa vyšklbol, niekoho kopol, alebo chytil dr. ruku. No bolo to náročné pre všetkých :( nakoniec sa to zadarilo, ale za ideálnych podmienok to nebolo, takže nemáme záruku, že to tam vydrží (zatial drží tuk tuk) má to spravené pekne, hodinku si tam dával síce jazyk, ale už mu to nevadí-nerobí to a je výrazne spokojnejší. Kaz to bol už docela velký, šíril sa rýchlo, dobre , že sme to riešili, evidentne ho už bolel.
Ja som čakala, že to bude des, ale že až takto sa bude brániť nie. Neviem či ho ešte niekedy dostanem k zubárovi.
Pani dr. sa snažila, zlatá bola, ale je mi jej lúto, asi po zážitku s nami už podobné dieťa nevezme, aj keď povedala, že keby sa nám to nezdalo, alebo to vypadlo, tak máme prísť, spraví nám to ako reklamáciu.
V plakal ešte kým som platila a musel čakať, ale už na schodoch sa usmieval, zlatíčko moje šikovné!!
Škoda, že vonku lialo ako z krhly, takže motivácia v podobe krhličiek a prelievania na námestí ostala nenaplnená. .:(
Tak sme ho aspoň odviezli do škôlky, kam sa teší a rozptýli sa a my sme vyrazili "doraziť sa" do baumaxu,
Dala som si záväzok a čistím mu zuby po každej sladkosti, krásne si to nechá pozrieť vyčistiť, je to šikulka!
Valerijko je moc šikovný kluk. Takhle zvládnout návštěvu u zubaře. ELiška má jen ADHD a autis. rysy a poprvé si nechala vyvrtat zub až v 11 letech a se strašným nářkem. A doted na to s hrůzou vzpomíná. Předtím jsem s ní byla na ošetření v Motole pod narkozou. Jsem zvědavá, jak to někdy v budoucnu zvládne Jeník. Amelie
OdpovedaťOdstrániť